Švajčiarsko

Priroda to jest taka mocna čarodejka. Hovorí sa... Bolo to 19. marca čo som ukončil moju zimnú sezónu vo Val Rosegu. Aj keď som nemohol na túru vyštartovať zrána, využil som cennú informáciu o tom, že skupina 18 francúzov z ďalekých Pyrenejí ráno vyrazila z hotela prešlapať stopu na Piz Tschierva. Mne sa podarilo vyraziť asi o tri hodiny neskôr. S výberom rozlúčkového výletu nebol problém. Pri večeri mi francúzi povedali, že zajtra idú na Tschiervu a ja som im len povedal, že lepší cieľ si ani nemohli vybrať. Túto zimu som ešte hore nebol a pozrieť s

Švajčiarsko, Horný Engadin, Maloja a skialpová Val Forno,15.3.2024 V závere náročnej sezóny sa mi konečne podarilo s lyžami podniknúť výpad do Val Forno. Predošlé dve zimy kôli zlej snehovej situácii bola chata v doline zatvorená a tak som sa o to ani nepokúšal. V doline som bol s lyžami vlastne doteraz iba raz. Spolu so Slávkou sme vtedy prespali na chate a urobili pekný okruh cez sedlá (čl. dole) Ako zvyknem spomínať v mojich letných článkoch, táto dolina to je pre mňa taká malá Kanada, keď som tu tak už nikam inam nepotrebujem ísť... Čo sa týka zimy

Švajčiarsko - Horný Engadin - St. Moritz - Samedan Samedan - športový areál Muntarutsch, bezplatné parkovisko. Štartujeme po lesnej ceste stúpaním na Alp Muntatsch ktorú poznám hlavne z letného MTB. Na tomto mieste som kedysi dokonca absolvoval preteky do vrchu MTB. Cesta v lese je prekvapujúco upravená ratrakom a napriek nižšiemu stavu snehu na slnečnej strane je v celom stúpaní príjemný povrch a tak môžeme v kľude kecať a šlapajúc vedľa seba naberať výšku. Dnešnú túru vyberá Beat, chatár z Forna bývajúci tohto času s rodinou v Samedane. Chata je ešt

Švajčiarsko - Horný Engadin - St.Moritz - Pontresina - Val Roseg Piz Mandra je vrchol nachádzajúci sa v hrebeni medzi Chalchagnom a Morteratschom. Je to pomerne známy skialpový kopec, aj keď 90% ľudí na neho vystúpi z opačnej strany v smere od Val Morteratsch, a následne zlyžuje dole do Val Rosegu. Celá táto oblasť je určitou formou prírodnej rezervácie, kde je predovšetkým úplne zakázaná poľovačka. Skialpinisti majú v lese určené koridory, v ktorých by sa mali pohybovať, v teréne vyznačené nie je nič, iba na mape... Kto by chcel ísť s lyžami na Mandru

Švajčiarsko, horný Engadin, St.Moritz, Julierpass 2284m. Veľké sneženie prvé dni nového roku prinieslo do Engadinu peknú nádielku snehu. Veľmi dôležité bolo, že popri snežení takmer nefúkalo a aj teplota bola ideálna. Po snežení vietor stále nechodí ale sa pekne ochladilo a tak kvalita matrošu je vysoká. Prvý voľný deň mi vychádza pekné počasie a tak mierim von z Rosegu na neďaleký Julierpass. Vďaka tunelu pri Silvaplane to nemám autom dlhšie ako polhoďku a už parkujem, tentoraz pri hospici La Veduta. Na moje veľké prekvapenie je ráno zatvorené a tak

Pred pomaly sa blížiacou zimou 23/24 vyťahujem z archívu ešte jednu spomienku na pamätnú kovidovú sezónu 20/21. Ráno 26. marca 2021 som už vedel, že môj čas sa naplnil a o pár dní sa vraciam späť domov na Slovensko. Ráno vyrážam od hotela po bežeckej stope do záveru doliny. Viem, že dnes to žiadny extrém nebude skôr plánujem nejakú pokojnú rozlúčku s dolinou. Mám za sebou rekordnú sezónu môjho života počas ktorej sa mi podarilo povymetať pavučinky v doline a spraviť moje dva najlepšie výlety vôbec a tak si v peknom počasí pokojne šúcham smer Lej

Val Roseg - Stazersee - záver Val Fex idem na bajku s batohom na chrbte. Následuje prezliecť, prezuť a zamknúť bajk pri pastierskej stavbe kde poskytujú jednoduché občerstvenie. Dám si colu a informujem staršiu pani Juhotiroláčku že si tu nechávam bajk. Pastieri v Engadine sú už z väčšej časti Juhotiroláci ktorí tu chodia za lepšie platenou prácou ako majú doma. Potom nasleduje pešia časť výletu. Najprv neznačkovaná divočina do sedla Tremoggia, záver v teniskách po ľadovci, ale pohoda. V sedle prekračujem štátnu hranicu a na talianskej strane ma čaká z

Švajčiarsko - St.Moritz - Horný Engadin - Maloja - údolie Bergelu - Casaccia (1458) - Piz Duan (3135) Prvý krát som počul o tomto kopci pred rokmi ako o veľmi špeciálnej lyžiarskej túre, potom znovu minulý rok s tým že je to parádna túra pre tých čo nevyhľadávajú moc spoločnosť... Zhodou okolností som kedysi dávno spravil z vrcholu Badile fotku presne tým smerom... Auto som nechal na parkovisku pod serpentínami stúpania na Maloju a odtiaľ už značkovaným chodníkom pokračoval kopírujúc hlavnú cestu ku ruine starého kostola. Tu sa značka odpojí od hlavne

Parkovisko pri Maloji sa volá Mota d´Orden (1790m.) Bezplatné pekné tiché a veľké, využíva ho v lete množstvo ľudí s obytnými autami ktorí tu zadarmo prenocujú. Len veľmi malé množstvo z nich sa však dostane niekam ďalej vyššie do nádherných divokých a ťažšie prístupných miest doliny Forno a okolitých kopcov. Samozrejme toto parkovisko slúži aj pre ľudí, ktorí odtiaľto mieria na chatu prenocovať. Práve tá im dáva šancu spoznať turistické a lezecké ciele v jej okolí a tie ako si nájdete aj v článkoch dole stoja zato. Mojím dnešným starostlivo

Val Roseg 2000 - Berninapass 2327 - Passo Val Viola 2455 - Passo della Vallaccia 2614 - Passo d´Eira 2210 - Livigno 1805 - Pass Chaschauna 2687 - Chapella 1633 - Kesch hutte 2627 - Bergun 1380 - Albulapass 2312 - La Punt 1686 - Val Roseg, 159km, 5228v.m., 13:30hod. Túto sezónu vo Val Rosegu som už myslel, že k pokusu ani nedôjde. Šanca však prišla, a tak som sa zmobilizoval... Ešte nikdy som nešiel počas jedného poriadneho, prevažne terénneho pojazdu viac ako 5000 výškových metrov, a tak popri tom, že by malo ísť o pojazd, kde technická náročnosť pôjde ruka v ruke s

Val Roseg - Pontresina - Chapella - Val Susauna - Keschhutte - Val Plazbi - Fuorcla Pischa 2868m. - Eschahutte - Madulain - Val Roseg Vyrážam z Rosegu nie skoro ráno a ani neviem poriadne kde. Nemám jasný plán. Po cyklotrasách Engadinu sa v miernom klesaní dostanem pomerne rýchlo do S-Chanfu, tu už idem aj kúsok po hlavnej ceste. V Chapelle odbočujem do Val Susauna s priemerom 30km/h a začínam stúpať dlhou šotolinou. Zmierňujem tempo, zobliekam, Sparkyho hneď obklopia obdivovatelia, keď sa ale začnú dobíjať do kapsičky s tyčinkami tak dvíhame kotvy... V závere do

29. januára tejto zimy štartujem opäť z parkoviska pri Lagalbe. Tentoraz idem so širšími lyžami Jaeger Ogso. Zlé snehové podmienky a kôra ma prinútili vytiahnuť najťažšie zbrane... Najprv vyšliapem po dobrej stope priamo hore na Piz Minor, teda jeho západný vrchol. Z neho lyžujem dole, sneh riadne rozbitý. Pomotám sa ešte v okolí, z bezmenného kopčeka pofotím výhľady a pustím sa dole do Val da Fain. Tu pri v zime zavretom salaši opäť nalepím pásy a tentoraz šlapem do sedla Chaschauna. Tu som bol iba raz v lete na bajku. Z kopčeka v sedle fotím výhľady

Táto zima v Engadine je zatiaľ na sneh skromná a sneh chýba, samozrejme o to viac je potom krásnych slnečných dní. Kvôli obmedzeným možnostiam vyrážam opäť z Julierpassu do doliny Agnel. Prašan, ktorý tu bol pri minulej návšteve sa zmenil na ufúkanú dosku, pri lyžovaní s prebárajúcou sa kôrou. Čiže lyžiarsky pôžitok dnes moc nebude a tak si dám aspoň lyžiarsku turistiku. Prechádzam celou dolinou až do rovnomenného sedla Agnel. Tadiaľto sa chodí aj na chatu Jenatsch ktorá je ale ešte o tomto čase zatvorená. Napriek slabším snehovým podmienkam sedlo

Švajčiarsko - Horný Engadin - Pontresina - Berninapass - 5.1.2023 Štartujem z parkoviska pri dolnej stanici lanovky na Lagalb. Najprv ma čaká stúpanie z Val Minor smerom Piz Alv rovnakoa ko pre dpár dňami, nepokračujem ale na vrchol ale prehupnem sa cez hrebeň a traverzujem masív Piz Minor s následným zjazdom do Val d aFain. Tu prei salaši prechádzam po mostíku cez potok a nalepujem pásy. Pri nedávnej túre na Piz Alv som si totiž všimol stopy vedúce na pre mňa neznámy vrchol na druhej strane doliny. Až pri podrobnejšom prieskume mapy som našiel jeho meno: Piz Chan

Z pohľadu skialpových možností Horného Engadinu je oblasť Julierpassu len taká kvapka v mori, ale napriek tomu je (vzhľadom na svoje špecifiká) veľmi dôležitá. Začiatok tejto zimy milovníkov snehu veľmi nepotešil, hovorí sa dokonca o negatívnych rekordoch. Sneženie v posledných dňoch situáciu ale zlepšilo, a tak sa dnes pozrieme ako to vyzerá priamo na Julierpasse. Budem nosiť drevo do lesa, keď začnem vysvetlovaním, že najväčšou výhodou Julierpassu je nastúpanie drahocenných výškových metrov v aute, zaparkovanie na niektorom z upravovaných parkovísk