Švajčiarsko

Pred pomaly sa blížiacou zimou 23/24 vyťahujem z archívu ešte jednu spomienku na pamätnú kovidovú sezónu 20/21. Ráno 26. marca 2021 som už vedel, že môj čas sa naplnil a o pár dní sa vraciam späť domov na Slovensko. Ráno vyrážam od hotela po bežeckej stope do záveru doliny. Viem, že dnes to žiadny extrém nebude skôr plánujem nejakú pokojnú rozlúčku s dolinou. Mám za sebou rekordnú sezónu môjho života počas ktorej sa mi podarilo povymetať pavučinky v doline a spraviť moje dva najlepšie výlety vôbec a tak si v peknom počasí pokojne šúcham smer Lej

Val Roseg - Stazersee - záver Val Fex idem na bajku s batohom na chrbte. Následuje prezliecť, prezuť a zamknúť bajk pri pastierskej stavbe kde poskytujú jednoduché občerstvenie. Dám si colu a informujem staršiu pani Juhotiroláčku že si tu nechávam bajk. Pastieri v Engadine sú už z väčšej časti Juhotiroláci ktorí tu chodia za lepšie platenou prácou ako majú doma. Potom nasleduje pešia časť výletu. Najprv neznačkovaná divočina do sedla Tremoggia, záver v teniskách po ľadovci, ale pohoda. V sedle prekračujem štátnu hranicu a na talianskej strane ma čaká z

Švajčiarsko - St.Moritz - Horný Engadin - Maloja - údolie Bergelu - Casaccia (1458) - Piz Duan (3135) Prvý krát som počul o tomto kopci pred rokmi ako o veľmi špeciálnej lyžiarskej túre, potom znovu minulý rok s tým že je to parádna túra pre tých čo nevyhľadávajú moc spoločnosť... Zhodou okolností som kedysi dávno spravil z vrcholu Badile fotku presne tým smerom... Auto som nechal na parkovisku pod serpentínami stúpania na Maloju a odtiaľ už značkovaným chodníkom pokračoval kopírujúc hlavnú cestu ku ruine starého kostola. Tu sa značka odpojí od hlavne

Parkovisko pri Maloji sa volá Mota d´Orden (1790m.) Bezplatné pekné tiché a veľké, využíva ho v lete množstvo ľudí s obytnými autami ktorí tu zadarmo prenocujú. Len veľmi malé množstvo z nich sa však dostane niekam ďalej vyššie do nádherných divokých a ťažšie prístupných miest doliny Forno a okolitých kopcov. Samozrejme toto parkovisko slúži aj pre ľudí, ktorí odtiaľto mieria na chatu prenocovať. Práve tá im dáva šancu spoznať turistické a lezecké ciele v jej okolí a tie ako si nájdete aj v článkoch dole stoja zato. Mojím dnešným starostlivo

Val Roseg 2000 - Berninapass 2327 - Passo Val Viola 2455 - Passo della Vallaccia 2614 - Passo d´Eira 2210 - Livigno 1805 - Pass Chaschauna 2687 - Chapella 1633 - Kesch hutte 2627 - Bergun 1380 - Albulapass 2312 - La Punt 1686 - Val Roseg, 159km, 5228v.m., 13:30hod. Túto sezónu vo Val Rosegu som už myslel, že k pokusu ani nedôjde. Šanca však prišla, a tak som sa zmobilizoval... Ešte nikdy som nešiel počas jedného poriadneho, prevažne terénneho pojazdu viac ako 5000 výškových metrov, a tak popri tom, že by malo ísť o pojazd, kde technická náročnosť pôjde ruka v ruke s

Val Roseg - Pontresina - Chapella - Val Susauna - Keschhutte - Val Plazbi - Fuorcla Pischa 2868m. - Eschahutte - Madulain - Val Roseg Vyrážam z Rosegu nie skoro ráno a ani neviem poriadne kde. Nemám jasný plán. Po cyklotrasách Engadinu sa v miernom klesaní dostanem pomerne rýchlo do S-Chanfu, tu už idem aj kúsok po hlavnej ceste. V Chapelle odbočujem do Val Susauna s priemerom 30km/h a začínam stúpať dlhou šotolinou. Zmierňujem tempo, zobliekam, Sparkyho hneď obklopia obdivovatelia, keď sa ale začnú dobíjať do kapsičky s tyčinkami tak dvíhame kotvy... V závere do

29. januára tejto zimy štartujem opäť z parkoviska pri Lagalbe. Tentoraz idem so širšími lyžami Jaeger Ogso. Zlé snehové podmienky a kôra ma prinútili vytiahnuť najťažšie zbrane... Najprv vyšliapem po dobrej stope priamo hore na Piz Minor, teda jeho západný vrchol. Z neho lyžujem dole, sneh riadne rozbitý. Pomotám sa ešte v okolí, z bezmenného kopčeka pofotím výhľady a pustím sa dole do Val da Fain. Tu pri v zime zavretom salaši opäť nalepím pásy a tentoraz šlapem do sedla Chaschauna. Tu som bol iba raz v lete na bajku. Z kopčeka v sedle fotím výhľady

Táto zima v Engadine je zatiaľ na sneh skromná a sneh chýba, samozrejme o to viac je potom krásnych slnečných dní. Kvôli obmedzeným možnostiam vyrážam opäť z Julierpassu do doliny Agnel. Prašan, ktorý tu bol pri minulej návšteve sa zmenil na ufúkanú dosku, pri lyžovaní s prebárajúcou sa kôrou. Čiže lyžiarsky pôžitok dnes moc nebude a tak si dám aspoň lyžiarsku turistiku. Prechádzam celou dolinou až do rovnomenného sedla Agnel. Tadiaľto sa chodí aj na chatu Jenatsch ktorá je ale ešte o tomto čase zatvorená. Napriek slabším snehovým podmienkam sedlo

Švajčiarsko - Horný Engadin - Pontresina - Berninapass - 5.1.2023 Štartujem z parkoviska pri dolnej stanici lanovky na Lagalb. Najprv ma čaká stúpanie z Val Minor smerom Piz Alv rovnakoa ko pre dpár dňami, nepokračujem ale na vrchol ale prehupnem sa cez hrebeň a traverzujem masív Piz Minor s následným zjazdom do Val d aFain. Tu prei salaši prechádzam po mostíku cez potok a nalepujem pásy. Pri nedávnej túre na Piz Alv som si totiž všimol stopy vedúce na pre mňa neznámy vrchol na druhej strane doliny. Až pri podrobnejšom prieskume mapy som našiel jeho meno: Piz Chan

Z pohľadu skialpových možností Horného Engadinu je oblasť Julierpassu len taká kvapka v mori, ale napriek tomu je (vzhľadom na svoje špecifiká) veľmi dôležitá. Začiatok tejto zimy milovníkov snehu veľmi nepotešil, hovorí sa dokonca o negatívnych rekordoch. Sneženie v posledných dňoch situáciu ale zlepšilo, a tak sa dnes pozrieme ako to vyzerá priamo na Julierpasse. Budem nosiť drevo do lesa, keď začnem vysvetlovaním, že najväčšou výhodou Julierpassu je nastúpanie drahocenných výškových metrov v aute, zaparkovanie na niektorom z upravovaných parkovísk

Švajčiarsko - Berninské Alpy - Engadin - Pontresina Východiskom na túto túru je parkovisko pri dolnej stanici lanovky na Lagalb. Nájdete ho pri ceste z Pontresiny na Berninapass, ktorá je celoročne udržiavaná. Lagalb je kopec oproti Diavolezze. Je to stredisko s jednou lanovkou, v prípade dobrých snehových podmienok sú tu tri varianty zjazdovky a množstvo voľného terénu k tomu. Poobede sa sem presúvajú lyžiari z Diavolezzy, lebo vtedy tu naplno svieti slnko, zatiaľ čo zjazdovka z nej už je v tieni. Priamo z vrcholu Lagalbu má človek ako na dlani Piz Alv - kopec opr

Áno aj vo švajčiarskom Engadine sú problémy so snehom a nie je to to, čo by sme chceli a na čo sme o tomto čase zvyknutí. Aktuálne je to s možnosťami skialpu mimo zjazdoviek obmedzené, ale výhodou tejto oblasti je, že stále sa niečo dá. Dnes (22.12.2022) som vsadil na istotu a išiel omrknúť, ako to vyzerá popri zjazdovkách na Diavolezzu a na Lagalb. Realita predčila moje očakávania. Na Diavolezzu sa dostanete stopou vyšliapanou mimo zjazdovky. Severné svahy Munt Pers sú dokonca, oproti iným, celkom dobre vysnežené a dá sa pri zjazde lyžovať aj mimo zjazdovky

Piatok 4. júla 1952, Hermann Buhl ešte na počiatku svojej veľkej kariéry alpinistu (neskôr nasledovali prvovýstupy na Nanga Parbat a Broad Peak) vyráža z Innsbrucku s bicyklom. Do Landecku sa prepraví vlakom a odtiaľ už na bicykli, údolím rieky Inn stúpa hore Engadinom, prechádza cez St.Moritz, Maloju a po 150 km parkuje bicykel v Bonde (údolie Bergelu). Odtiaľ vyráža peši pod SV stenu žulového obra Piz Badile (3308m). Po krátkom spánku v bivaku v sobotu skoro ráno nastupuje do steny a vysóluje slávnu Cassinovu cestu (6+) V nedeľu zostupuje naspäť dole ku bicykl

Bol to kedysi RM ktorý povedal, že horolezectvo je druh umenia. Nemusí sa jednať vždy o ťažký prvovýstup, umenie a estetická stránka veci tu stále ostane. Tento hrebeň mi padol do oka už dávnejšie a potom som si ho viackrát pozeral z oboch strán a zamýšlal sa nad tým aké by to asi bolo ocitnúť sa na ňom. Prvý ostrý pokus zastavilo neisté počasie a aj pri tom druhom som sa nakoniec ocitol v protismere. Tentoraz to už ale pustilo. Nemal som o hrebeni žiadne podrobné informácie až kým som sa priamo nespýtal chatára Beata z chaty Forno. Ten už ním kedysi i�

Za švajčiarskym Egadinom sa pred hranicou s Talianskom skrýva ešte jeden krásny kút sveta: Bergel. Akoby tých krás v Engadine nebolo dosť, keď sa človek prehupne cez Maloju a nekonečnými serpentínami spustí dole do údolia, otvorí sa mu ďalší zázrak prírody. Oproti Engadinu je toto údolie výrazne nižšie, a tak je tu samozrejme aj teplejšie a vegetácia dole je iná... Bujnejšia. Parkovisko pri dolnej stanici lanovky Albigna sa nachádza vo výške asi 1200 metrov nad morom. Po nočnom snežení vo výškach mi práve hĺbka tejto doliny dáva istotu podniknúť nie�