Švajčiarsky Julierpass aktuálne 13.2.2025

Švajčiarsko, Horný Engadin, St. Moritz, Julierpass

Kôli snehovej biede som sa prvý raz túto zimu vybral na Julierpass až 13.2. Je pekné počasie a celý deň aj zostane. Parkujem v smere od Silvaplany na prvom parkovisku, ktoré máme vďaka obci Silvaplana k dispozícii zadarmo. Na parkovisku sú iba dve autá a keď začnem šlapať smer Valletta da Guglia nevidím žiadnu čerstvú stopu. Včerajšie mierne sneženie so silným vetrom spravilo svoje, stopy sú zafúkané.

V oblasti je dnes lavínnová trojka. Posledné obdobie je veľmi turbulentné, čo sa lavín týka. Len v Taliansku si posledný týždeň lavíny vzali 13 obetí...

Vychádzam hore dolinkou, šlapem pomedzi kamene, dole sa síce bude dať zísť na lyžiach ale kameňáky tu majú silné opodstatnenie. Pokračujem smer Piz Surgonda. Stopy sú zafúkané a tak sa miestami nepríjemne prepadávam. Sneh je ako kryštálový cukor, nič príjemné a cukor striedajú tvrdé ufúkané dosky. Tie zase praskajú a vydávajú nepríjemné zvuky aj na rovine.

Kľučkujem pomedzi strmšie svahy a vyfúkaným hrebienkom sa dostanem pod Surgondu. Stretávam staršiu skialpinistku, dnes prvý človek. Plánuje ísť hrebeňom na vrchol pešo, ja sa púšťam do zjazdu smer Val d´Agnel. Napojím sa na výstupovú trasu smer Fuorcla Agnel, nalepím pásy a po chvíli prešlapávania stopy sa napojím konečne na čerstvo prešlapanú stopu. Skialpinistka ktorú som pred chvíľou stretol mi povedala, že týmto smerom šli ľudia. Cez sedlo sa ide na chatu Jenatsch.

Vystúpim do sedla, už tradične je vyfúkané do skaly. Zlepím pásy, preklučkujem pomedzi kamene a po krátkom zjazde traverznem vpravo. Nalepím pásy a traverzujem na ľadovček v severe masívu Surgondy. Ufúkaná doska drží a tak sa rozhodnem vystúpiť na vrchol zo severu. Pozorujem staršiu lavínu, veľký odtrh. V závere stúpania na hrebienok musím kúsok popoliezť peši. Sneh je tu čistá krupica, alebo kryštálový cukor. Dôvod lavín a aktuánej nebezpečnej situácie.

Obúvam mačky a známym terénom po hrebienku vystúpim na Surgondu. Trochu som rátal s tým, že stretnem skialpinistku vystupujúcu z druhej strany ale podľa zjazdovej stopy z predvrchola vidím, že už je preč. Pozorujem stopu a vidím, že to bola zdatná lyžiarka. Rovnako podľa stopy vidím, že svah vydržal a nič sa neutrhlo. Hore je nepríjemný západný vietor a tak padám rýchlo z expozície aj ja. Lyžuje sa mi nie moc komfortne, aj kameňáčky by sa mi zišli širšie...

Zjazdujem až pod Campagnun, kde už z diaľky vidím dve väčšie skupiny a pár jednotlivcov. Tu už je konečne pohyb, ale ináč tak málo ľudí som tu fakt dávno nestretol. Z Campagnunu zjazdujem kvalitne vysneženým svahom späť. Na tomto mieste je naozaj bohatá snehová pokrývka. Nalepujem pásy štvrtý krát a využijem stopu spomínanej skialpinistky a vyšlapem späť pod Surgondu. Zjazdujem na stranu odkiaľ som sem prvý raz vyšlapal smerom ku autu. Deň ešte ale nekončí a tak sa zastavím asi v polovici zjazdu. nalepím piaty krát a v príjemnom podvečernom slnku vyšlapem ešte do Fuorcly Camoutsch.

Pri predošlom zjazde som na diaľku spustil zopár nafúkaných dosiek, ktoré tesne pod hrebeňmi záveternej strany čakali na malý podnet aby sa mohli šuchnúť dolu. Je mi jasné, že veľké riziko stále trvá a dobré svahy sú len tie, ktoré sú už dole...

Posledný zjazd, poznám to tu dobre ale aj tak max. defenzívna taktika a rentgenujem všetky svahy naokolo. Našťastie je trasa zjazdu úplne v bezpečí a nič tu už nehrozí. Vchádzam do dolinky Valletta Guglia a pomedzi kamene a cez nepríjemnú kôru zjazdujem ku autu. Kameňáky som poškrábal poriadne. Stále to nie je na nové lyže. Nabudúce skúsim vyraziť z druhého parkoviska v ústí Val dAgnel, hádam ten dojazd tam bude lepší. Nasledujúce dni má prisnežiť, čiže kamene možno zakryje...

Nuž tie podmienky tu aktuálne nie sú niečo, kôli čomu by sa oplatilo tu merať tisíc km cestu...

Martin Bartoň