Piz Laviner 3136m. okruhom z Julierpassu

Švajčiarsko, Engadin, St.Moritz, Julierpass

Piz Laviner nie je ničím výnimočný kopec, nie je dominantným ani najvyšším v okolí. Snáď jeho poloha na trase Graubunden Haute Route mu dáva aspoň trošku nádych nejakej dôležitosti. Napriek jeho "obyčajnosti" bol tento kopec jedným z mojich hlavných cieľov tejto zimnej sezóny. Pozeral som sa na neho totiž 10 rokov a tesne pred ním bola hranica môjho dosahu z Julierpassu. Nikdy sa mi nepodarilo zájsť ďalej a vystúpiť až na jeho vrchol napriek tomu, že nejaké pokusy tu už aj boli ale skončili kôli počasiu, podmienkam či nedostatku času. Predsa len, na tento vrchol sa nechodí len tak bežne od cesty vedúcej cez Julierpas a naspäť. Pri prenocovaní na chate Jenatsch je to zas o niečom inom, prípadne aj z druhej strany z Predy je tento kopec asi častejším cieľom. Ja som si to všetko ale naplánoval ináč, po svojom a konečne v závere sezóny som to aj zrealizoval...

Parkujem na novom parkovisku, pri smere od Silvaplany na pravej strane cesty ešte pred samotným cestným sedlom. Z bezplatného parkoviska (2198m.) kde už sú aj veľkorysé prenosné toalety (zbohom Ta3) vyrážam priamo hore dolinkou Valletta dal Guglia do Fuorcla Margun (2944m). Poznám to tu dobre, v sedle vietor povrch vyfúkal do skál a tak musím s lyžami kľučkovať a prekračovať skaly ale o chvíľu už prášim dole. Nezdržujem sa a lyžujem nie strmými svahmi až do Val Bever. Na mieste kde sa spájajú dve doliny nalepujem pásy a šlapem vľavo smer chata Jenatsch. Vidím ju z diaľky ale nesmerujem ku nej, zatáčam najprv smerom hore a potom mierne traverzom vpravo. Tu sa už ale pripájam na poriadne prešlapanú stopu vedúcu mojím smerom. Ako som už spomínal z chaty Jenatsch vedie popod Laviner do osady Preda trasa viacdňového prechodu z chaty na chatu - Haute Route končiaca až v Davose alebo na Fluelapasse.

Po ľadovom traverze kde som použil aj haršajzne sa mi po chvíli otvorí výhľad na môj dnešný cieľ Piz Laviner. Stopa je parádne prešlapaná a mne to netrvá dlho kým vypínam lyže pod vrcholom, na ten sa už ide bez nich, niekto na mačkách niekto aj bez. Stretávam prvých ľudí dnes, prišli z Predy, ich cieľom je chata Jenatsch. Teším sa z nových pohľadov, fotím, tak konečne sa mi to podarilo stáť na tomto kopci. Presne ako som čakal z neho vidím množstvo ďalších nových vrcholov... tak to už v horách chodí ;)

Pri zostupe ku lyžiam stretávam dvoch starších skialpinistov. "Si tam ale hore dlho nebol!" len tak sucho poznamená jeden z nich. "Chcem ísť ešte tu dole a tým svahom tam vzadu smerom pod Piz Err odpovedám, odtiaľ zlyžujem ku chate. Tak tam sa asi znovu stretneme odpovedá... ale asi neostaneš na chate že? už akoby ma prečítal... "Nie auto mám na Julierpasse, dnes sa tam vrátim!"

Prekľučkujem po hrebeni na najvýhodnejšie miesto odkiaľ začínam zjazd, parádne nové veci pre mňa. Nepúšťam si to ale až dole do doliny ale pokúsim sa natraverzovať pod svah ktorým chcem zase hore. Objavujem staré stopy a tak som kludnejší. Síce sú len zo zjazdu ale pomáhajú aj tak. Haršajzne dávam hneď zdola, stúpanie je strmé ale skoro všetko sa dá ísť na lyžiach čo je veľmi dôležité. Pod Errom sa napájam na trasu ktorou som šiel začiatkom tejto zimy a tak tu už na istotu triafam správny smer.

Zjazd vyfúkaným ľadovcom je divočina, musím si dávať pozor dnes už tadiaľto asi nikto nepoôjde. Celkom sa mi darí a ja onedlho už korčulujem ku chate. Tam klasika: všetci už posedávajú pred chatou s pohármi v ruke, o tom to čase sa n alyžiach pohybujú len podivíni prípadne podvečer na chatu prichádzajúci nocľažníci prichádzajúci z Julierpassu.

Nemusím sa zobúvať aby som sa dostal ku okienku, paráda, objednávam veľkú kolu a stretávam dvoch chlapíkov spod Lavineru. Popisujem im trasu ktorou som šiel, oni sa tam chystajú zajtra opačným smerom. Kola len tak zasyčí. Chlapík v okienku sa hneď pýta: ty ideš ďalej že? hej rozumieme si, tu v horách sa život zráža do jednoduchej reči gest, poznávacích znamení, posunkov a výrazov ktoré keď sa človek pôsobiaci tu dlho naučí čítať tak potom už veľa slov nepotrebuje.

Lúčim sa s dvojicou starších pánov. Jeden len zase sucho poznamená: "No akurát je teraz najkrajšie počasie celého dňa", mraky sa rozostúpili, plech! Tak je a ja si to idem užiť až do konca. Vychádzam z chaty pozorovaný očami z plnej terasy nalepujem pásy a vyrážam na posledný výšlap dňa. Zavrhujem prechod cez fuorclu Agnel, zo sedla nemám priamy zjazd ku autu a stočím to smer Piz Surgonda. odtiaľ to bude parádny a priamy zjazd, super výhľady a ešte aj pekný vrchol k tomu. Vrchol na ktorom som už bol veľakrát ale zakaždým ten vrchol bol úplne iný. V protismere stretávam ešte jedného opozdilca smerujúceho na chatu a potom som už sám až ku autu. Sám hore v najkrajšom čase dňa. Ale ako vravieval Heini Holzer: "Na horách nie si nikdy sám!"

Martin Bartoň