Livigno trails live II

Po tom, ako som sa dostal cez dve sedlá na bajku do Livigna (1816) ma čakala "ťažká" úloha: Ako čo najlepšie využiť pekný deň, vidieť čo najviac a zároveň sa vrátiť pred zotmením ku autu, zaparkovanom za horami-dolami a ešte aj v druhom štáte.
          V tomto, pre mňa neznámom území som sa nechal inšpirovať článkom v nemeckom Bikemagazíne a vydal som sa na okruh cez
Val Trela. Podľa toho, čo som čítal mal tu byť chodníček upravený špeciálne pre cyklistov. Najprv som sa však musel dostať z Livigna cez passo dEira(2210). Tu som sa rozhodol využiť hlavnú asfaltovú cestu, aby som nemusel tlačiť bike po zjazdovke. Počas výšlapu som pozoroval freeridistov, ako sa púšťajú po upravenej trati z Motolina do Livigna.
          Na sedle dEira (2210) som odbočil doprava na štrkovú cestu klesajúcu súbežne s asfaltkou do doliny. Čoskoro som bol zase naspäť na ceste, tunel som obišiel zľava, ešte kúsok do kopca a už odbočujem vľavo a okolo benzínovej pumpy sa napájam na chodníček traverzujúci do Val Trela. Nádherným traverzom sa dostávam do doliny a napájam sa na chodník vedúci dolinou. Až na jeden krátky úsek sa mi darí všetko vyšlapať v sedle. Turisti sa mi bez problémov vyhýbajú, niektorí ma povzbudzujú. Oproti zjazduje skupinka jazdcov, tým sa zase vyhýbam ja.
          Počas výšľapu niekoľkokrát zastavujem a fotím so samospúšťou. Po prejazde sedlom nasleduje zjazd ku usadlosti Malga Trela. Zastavujem len raz, a tá fotka spravená so samospúšťou stojí zato. Podarila sa už na druhý raz. Zastavujem na usadlosti, potrebujem doplniť vodu. Zatiaľ čo chlap sa rýpal v hnoji, žena sedela na terase a čakala na turistov. Leto tu majú krátke, chovajú nejaké "animáli" a občas nachovajú nejakých turistov. V Zime pracujú v Bormiu.
          Pozerám na hodinky: bude päť. Dopijem plechovkovú colu, do flašky s ionťákom dolejem vodu a vyrážam na cestu k autu. Najskôr ma čaká zjazd po štrkovej ceste k jazeru San Giacomo. Cesta je vytesaná v skale, prechádza cez skalný priesmyk ponad horský potok. Nasleduje zopár serpentín a som pri jazere. Popri jazere miniem odbočku do Val Alpisella a uzatváram tak okruh. Celá dnešná túra bude mať podobu osmičky. Po už známom chodníčku smerujem do Val Mora. Na začiatku doliny je dlhý úzky chodníček vedúci ponad potok po štrkových suťoviskách.
          Keď som tu bol pred rokom prvý raz, už mi na fotenie neostal čas. Teraz si to chcem vynahradiť, ale po prvom pokuse sa dostávam do tieňa. Po prejazde roklinou sa dolina rozširuje, začínajú sa pasienky. Využijem peň ako statív, takto nemusím dávať batôžtek dole a rýchlo spravím ešte jednu fotku.
          Teraz ma čaká stúpanie na Jufplaun, tam uzatvorím "osmičku". Pred stúpaním si chvíľu posedím na slnku a trochu sa posilním, čoskoro sa totiž znovu vnorím do tieňa. Dobieha ma biker. Zastane a pozerá do mapy. Pýtam sa ho kam ide. Odpovedá, že na Ofenpass (2149). Má tam rezervovaný nocľah, robí trojdenný prechod. Jeho parťák sa ráno necítil dobre, tak to vzal skratkou po asfalte. Potešil som sa spoločnosti, aspoň mám koho fotiť, už nebudem vyťahovať statív.
          V stúpaní musíme tlačiť. Využívam spoločnosť na fotenie. Hore nás čaká slniečko a vychutnávame si dlhý zjazd pod Ofenpass. Ten už zdolávame po asfalte a v závere máme ešte zapadajúce slnko do chrbta. V sedle sme o pol deviatej.

M.Bartoň