Bergel: Albigna, Fiamma a Giro del Lago
30.09.2022Za švajčiarskym Egadinom sa pred hranicou s Talianskom skrýva ešte jeden krásny kút sveta: Bergel. Akoby tých krás v Engadine nebolo dosť, keď sa človek prehupne cez Maloju a nekonečnými serpentínami spustí dole do údolia, otvorí sa mu ďalší zázrak prírody. Oproti Engadinu je toto údolie výrazne nižšie, a tak je tu samozrejme aj teplejšie a vegetácia dole je iná... Bujnejšia.
Parkovisko pri dolnej stanici lanovky Albigna sa nachádza vo výške asi 1200 metrov nad morom. Po nočnom snežení vo výškach mi práve hĺbka tejto doliny dáva istotu podniknúť niečo na pohodu. Stúpanie ku priehradnému múru je úctyhodných parametrov. Chodníček ukrytý v lese je strmý, kľukatí sa ostrými serpentínami a okrem dvoch starších paní na začiatku už nestretávam nikoho.
Pri štarte od dolnej stanice lanovky si treba dať pozor na orientáciu. V lese ukryté štrkovisko chodníček obchádza z hornej strany, ja som radšej zvolil skratku cez les Tá však nemusí byť variantom pre každého. Podľa mapy v telefóne som sa však zorientoval na pohodu a pri návrate som si už len prepol na mapu na hodinkách COROS.
Takmer dve hodiny mi trvalo, kým som od auta prišiel ku priehradnému múru. Nastúpal som 850 výškových metrov. V stenách Spazzacalderi počujem dvoch lezcov. Po priehradnom múre pokračujem ku chate Albigna. Je to klasická vysokohorská chata s prevádzkou iba v letej sezóne. Hodinky mi ukážu 1175 nastúpaných metrov. Zastavujem sa na polievku. Personál už pomaly pripravuje chatu na zimný spánok. Dnes mali okrem mňa iba sedem hostí.
Pri chate už leží čerstvý sneh. Ísť dnes vyššie nie je vhodné, ale ani potrebné. Na základe horúceho tipu totiž mám namierené na nový chodník, otvorený len začiatkom tohto leta. Modrou farbou značený okruh okolo priehrady vedie čiastočne po skalných rímsach nad jazerom. Na viacerých miestach je zaistený reťazami, prípadne železnými stupačkami. Modrá značka znamená vo Švajci alpskú trasu, kde sa človek pohybuje v nezaistenom teréne a potrebuje už nejaké tie skúsenosti.
Chodník okolo jazera je krásna prechádzka s peknými výhľadmi. Dnes na ňom ocením predovšetkým to, že sa celý čas nachádzam tesne pod hranicou čerstvého snehu. Nepotrebujete naň špeciány výstroj, potrebujete ale dobré pohybové schopnosti v chôdzi po kameňoch. Na viacerých častiach okruhu totiž nie je žiadny chodník, ale idete po vyznačenej suti.
V závere doliny na konci jazera sa priblížite ku ľadovcu. Kto by sa ho chcel dotknúť a pozrieť sa pod neho do niektorej z množstva ľadovcových jaskýň, tu má ideálnu možnosť. Treba ísť, kým ľadovec ešte je, lebo ak budú aj ďalej letá ako toto, dlho to nepotrvá...
Pokračujem po brehu jazera, pomaly uzatvárajúc okruh, keď sa značka začne prudko dvíhať. Pomocou reťazí a stupačiek sa po žulových platniach dostávam opäť vyššie nad jazero. Ešte traverz po suti, pripomínajúcej Vysoké Tatry, a napájam sa na modrú značku, vedúcu ku sedlu Cacciabella. Pokračujúc po nej by som sa dostal späť ku priehradnému múru a uzatvoril okruh. Ak nepočítam zastávku na chate, dalo by sa to svižným krokom za tri hodiny zvládnuť.
V týchto miestach sa ale odpájam z chodníka. Pohľad na masív Spazzacalderi, ktorý je čistý a bez snehu, ma privádza na myšlienku konečne sa pokúsiť dostať ešte ku jednému významnému cieľu tejto oblasti. La Fiamma (plameň) je skalná ihla ukrytá vo vrcholovom hrebeni. Najprv dávam prieskum na hrebeni vľavo. To čo vidím ma ale privedie späť ku batohu, ktorý nechávam nižšie a na druhý pokus už triafam správny prístupový žlab až ku Fiamme.
Na kľúčovom mieste je pár borhákov. V žľabe je ľahké lezenie tak za 2+, v najťažšom mieste nie je fatálna expozícia, a tak v teniskách vyleziem aj zleziem na pohodu.
Tie výhľady stáli určite za túto zachádzku. Fotím si nielen Fiammu, ale aj ten pohľad na priehradu stojí určite za to. Na záver ma už čaká len zbehnúť tisíc v.m. prudko dole. Vďaka mojej dlho trénovanej palicovej technike to ani tak nebolelo. Ku autu prichádzam po veľmi príjemných ôsmich hodinách.
Celá táto oblasť má čo ponúknuť a už teraz sa teším na ďalšie leto...
Martin Bartoň
turistické info
Fotky Bergel: Albigna, Fiamma a Giro del Lago
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Východniarska stovka – vraj posledná (1274x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (1216x)
- Popradský hrebeň - Kôpky (1052x)
- Koruna Tatier (963x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (886x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (879x)
- Skialpinizmus: Gipsyho prechod (873x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (783x)
- Malofatranská stovka 2024 – desiate narodky (707x)
- Krivánsko-fatranská saunovačka (682x)
Fórum
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska
06.09.2024 - príspevok k diskusii
Odpočívaj v pokoji kamarát, a ďakujem ze tie krásne spoločné časy na horách, nikdy nezabudnem… - Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska
06.09.2024 - príspevok k diskusii
Tento výkon ostane v pamäti navždy ako pamiatka na nezabudnuteľného človeka Mirka Bíreša. Nech mu lesy večne spievajú... - Východniarska stovka – vraj posledná
14.08.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek vo väčšom rozlíšení tu: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/11876838#check-duplicates - Pinarello F5: radosť jazdiť
08.08.2024 - príspevok k diskusii
Skusenost nemam ziadnu, porovnaval som len s rozmermi mojho predosleho cestaku a velkost 530 mi vychadzala ako ideal. Nastastie zapasovala aj realne. ... - Pinarello F5: radosť jazdiť
02.08.2024 - príspevok k diskusii
Velkost ramu je pre mna aktualna otazka. Meriam rovnych 180cm. V IT som mal pozicany tento konkretny bicykel velkosti 545, avsak podla tabuliek by ... - Jergaly, Môce, Bully, Donovaly, Sliačany
30.07.2024 - príspevok k diskusii
Vďaka za spresnenie. Domáci aj vraveli, že je tam nejaký chodník vo svahoch ponad dno doliny, len ho treba vedieť nájsť. - Jergaly, Môce, Bully, Donovaly, Sliačany
29.07.2024 - príspevok k diskusii
pekny okruh Mocovska dolina je pre dobrodruhov, bez chodnika (chodnik konci zhruba pri jaskyni Strateneho prstena), dalej mokrade, popadane stromy, ...