Švajčiarsko

Val Roseg VIP adresa - znamená jedno: cez voľný deň sa nemusím vyvážať autom a keď nevládzem stačí mi vybehnúť o desiatej z baráku a dám takýto pobeh. Ten hrebeň som objavoval po kúskoch, v rôznych podmienkach. Áno priznám sa, viackrát som si povedal, že tam už nepôjdem a ten chýbajúci kúsok nechám tak. Ale pekné počasie ma navnadilo predsa len dať ešte nejaký ten pokus a tak som nakoniec bol úspešný... Z hotela som vyrazil priamo hore na Fuorcla Surlej. Odtiaľ už voľným štýlom používajúc zjazdovky kde sa dalo až na Piz Murtel. Nemal som ani ma�

 Val Roseg - Pontresina - Val de Fain - La Stretta - Livigno - Val Federia - Passo Cassana - Val Chaschauna - S-Chanf - Samedan - Val Roseg Po snežení sa mi možnosti na deň voľna zúžili a tak prišiel vhodný čas na kolaudáciu len nedávno otvoreného nového trailu na hranici medzi Livignom a Švajčiarskom. Z Rosegu vyrážam na bajku až niečo po desiatej. Ráno bola ešte hmla a chladno. Najprv asfaltom až po údolnú stanicu lanovky na Diavolezzu. Kúsom pred ňou už odbočujem z kolóny áut na šotolinu do Val de Fain. Tam už je konečne kľud a na hardtailovom Rockmachin

Jedno krátke video a cieľ bol jasný: Ducanfurgga alebo Fuorcla Ducan je 2666m. vysoké sedlo v horách medzi Bergunom a Davosom vo Švajčiarskych Alpách. Rozhodnutie či použiť auto padlo tiež pomerne ľahko: načo sa budem cez vzácny deň voľna voziť autom keď môžem bajkovať? Ono je predsa jasné ktorú z týchto aktivít mám radšej... Vyrazil som z Val Rosegu niečo po ôsmej, po cyklotrase medzi Samedanom a La Punt som trochu klučkoval ale potom už nasledovalo asfaltovanie na Albulapass. Z neho zjazd dole do Bergunu. Dole to šlo rýchlo a tak celkový presun nevyznel a�

Albulapass (2312m.) je cestný priesmyk ktorý spája Engadin so zvyškom Švajčiarska. Počas zimy je ale zatvorený a vtedy túto úlohu plní iba Julierpass. Nie je to tak dávno čo som pri stúpaní z Bergunu na Albulapass obdivoval na pravej strane pekné a až neprístupne vyzerajúce pyramídy. Už vtedy som dostal nápad na ľahšiu a kratšiu túru do tejto oblasti. Auto nechávam v doline na parkovisku medzi Samedanom a Beverom. Na bajku s batohom na chrbte sa po asfalte presúvam pod kopec... Najprv do La Punt, tu odbočím vľavo a serpentínami po asfalte na Albulapass. Z Enga

Švajčiarsko - Berninské Alpy - Val Roseg Áno je to tá dolina ktorou ste rýchlo prebehli smerom ku Tschierva hutte. Z ktorej bolo treba vyraziť na Berninu ešte skoro ráno po tme. Prebehli ste Biancogratom a už ste boli z doliny preč... Tak nejak by mohlo popísať svoj zážitok z tejto doliny približne 99% horalov ktorí v nej boli. Tento článok nie je ale o nejakých športových výkonoch ale o obrázkoch z iného uhla pohľadu... na Val Roseg. Ráno vyrážam smerom na chatu Coaz. Len ľahší deň, pozdraviť kamarátov. Popri tom je ale škoda neodskočiť si niekde do ter

Švajčiarsko - Graubünden - St.Moritz - Berninapass - Val Poschiavo Túto túru som našiel na nete ako oficiálne dielo miestneho turistického združenia. Je inšpirované starými traverzovými chodníčkami v strmom svahu nad dolinou a Lagom di Poschiavo. Vybral som sa na ňu cez deň keď predpoveď nebola priaznivá a tak fotky mi chýbajú práve z toho najkrajšieho úseku kde som utekal pred dažďom. Auto som nechal už tradične na parkovisku Sfazú. tento ťah mi ale zabránil v možnosti pokračovať traverzom až do Tirána. Návrat hore by už bol potom moc dlhý...  San

Švajčiarsko - Graubünden - Engadin - St. Moritz - Val Roseg Na tento bajkový okruh vyrážam z Val Rosegu. Však mám pod sebou dve kolesá tak načo používať ešte aj tie štyri na aute. Zjazdujem dole po kvalitnej šotoline (ťažko to definovať, také u nás nie sú) a na asfalt sa pripájam až v Samedane. Čaká ma dlhý deň a tak úsek až po ústie doliny Susauna absolvujem po hlavnej ceste. V osade Chapella sa z nej odpojím a začínam dlhé stúpanie Val Susauna. Najprv asfalt potom šotolina. V závere doliny je výživné stúpanie, pochvaľujem si ale vytuningovaný prev

 Švajčiarsko, Graubunden, Horný Engadin, St.Moritz, Julierpass 2284m. Prečo je skialpová túra na Lagrev tou najkrajšou z tých ktoré je možné absolvovať jedným výšlapom priamo od parkoviska pri ceste vedúcej cez Julierpass? Článok o nej už na Vetromagu visí ale vďaka tomuto fotomateriálu som si neodpustil ho zdupľovať. Dôležité nové info je akurát to, že parkovisko z ktorého sa na túru vyráža premiestnili na druhú stranu cesty a asi 250 metrov bližšie smerom ku vrcholu Julierpassu. Na tom sa ešte stále nachádza vysoká veža slúžiaca aj ako divadlo ;

St. Moritz/Champfér 1800m. Štartujem od auta ktoré parkuje na okraji osady. Najprv ma čaká preklučkovať sa peši s lyžami na chrbte pomedzi domy, lyže pripnem až neskôr. Pozerám sa na vysvietený kopec vľavo nad Val Suvretta. Očami som to miesto pozoroval už nejaký ten rôčik a tak som dnes využil stabilné podmienky a vyrazil som po lúkach a strmých stráňach smerom k vrcholu Albana. Ak by som si nebol snehom veľmi istý tak by som sa do týchto miest neodvážil, v takomto prípade sa na túru do týchto končín štartuje z parkoviska nad novým tunelom pri ceste v sm

Julierpass, parkovisko pod Valletta dal Guglia 2200m. - hrebeň tesne pod vrcholom Corn Margun v smere ku Corn Suvretta cca 3000m. Opäť raz Julierpass. Táto oblasť aj so širším okolím je totiž isto nie menšia ako celé Vysoké Tatry. Rozdiel je v tom, že hlavne ľahších a bezpečnejších túr je tu podstatne viac. O tých snehových istotách ani radšej nehovorím. Samozrejme keby niekto chcel pavučiny v žľaboch vymetať nájde si aj tu po čom túži. Vyrážame z nového parkoviska vybudovaného nedávno ako náhrada za zrušené parkovisko ktoré slúžilo hlavna ako v

Švajčiarsky Engadin je doslovným skialpovým rajom. Istota snehu daná predovšetkým nadmorskou výškou a obrovská variabilita, pestrosť a množstvo túr dokáže skialpinistom zamotať hlavu. Dnes to ale bude oddychovka. Jednoducho sa potrebujeme v Engadine ísť len poprechádzať, pokiaľ možno čo najviac na slnku. Ozaj to slnko, naňho som takmer zabudol. Budú vám vravieť aký perfektný sneh je kade-tade po svete, vraj stačí len pol zemegule obletieť ale to, že tam bude furt zamračené vám už nepovedia... Engadin sa pýši veľkým počtom slnečných dní popri tej sv

 Zimná sezóna 19/20 začala vo Švajčiarskom Engadine veľmi nádejne keď už v novembri nasnežilo približne dva metre snehu. Aj keď potom v rozpätí od 22 decembra až do 18. januára vôbec nesnežilo a stále bolo pekne tak vďaka nízkym teplotám sa sneh udržal a premenil na tvrdý miestami až betónový základ. Keďže nie všetci čitatelia Vetromagu sledujú našu FB skupinu tak som spravil z krátkeho skialp. výletu na Julierpasse fotoreport ktorého cieľom je priblížiť súčasné podmienky. Prašan hľadať po tak dlhej perióde počasia bez zrážok by už určite

St.Moritz, Champfer, Val Suvretta, Fuorcla Suvretta, Fuorcla Margun, Fuorcla Chamuotsch, túra spravená 8.1.2020 Zima v Engadine začala veľmi dobre a už v novembri sa vytvoril kvalitný snehový základ. V decembri ešte niečo prisnežilo a od 22. decembra potom prišla vyše troch týždňov trvajúca perióda pekného počasia. Vyrazil som z Champferu kde mám prechodný BC aby som nemusel použiť žiadny dopravný prostriedok a tak som tie štyri hoďky času čo som mal vymedzené využil naplno. Najprv hore lesíkom do Val Suvretta. Ďalej dolinou miestami po stopách frírajderov

Švajčiarsko, Engadin, St.Moritz, Pontresina Parkujem len kúsok pod Pontresinou pri dolnej stanici zubačky na Muotas Muragl. Pri výbere cieľov sa snažím autom jazdiť čo najmenej a dnes to je ideál, od základne iba 15 minút jazdy. O čo menej sedím v aute o to dlhšie sa bude tancovať. Či bol cieľ dostatočne atraktívny to už necháme na galérku, nech prezradí ona... ;) Pobeh mám naplánovaný tak aby som čo najviac nových vecí videl a prešiel a tak hneď na začiatku zamierim chodníčkom v krásnom smrekovcovom lese do ústia Val Champagna. Táto dolina ktorú je z

Švajčiarsky Julierpass (2284m.) a jeho okolie ponúka nepreberné možnosti na skialp pre všetky kategórie šlapačov. V tomto článku sa pozrieme bližšie opäť na Piz Coluonas vypínajúci sa priamo nad cestou a hospicom. Na vrchol vedie pekná a členitá normálka ktorou sa najčastejšie vystupuje hore a aj lyžuje naspäť. V dobrých podmienkach sa dá vyšlapať s lyžami až na vrchol. Koncom marca roku 2019 sa nám konečne podarilo z vrcholu zlyžovať aj inou variantou ako normálkou.  Rozložitý masív Coluonasu totiž ponúka aj ďalšie varianty zjazdov na severných