Švajčiarsko

Pripraviť si takúto túru v hlave bez akýchkoľvek podkladov alebo informácí zo sprievodcu trvá nejaký čas. Keď som pred 5 rokmi vystúpil na Piz Albris hrebeňom z vých. strany tak som sa vo vrcholovej knižke dočítal o možnosti hrebeňovky z druhej strany vátane výstupu na akúsi Paun da Zucher. Ten názov cukrová homoľa som si preložil voľne, taký pracovný názov pre mňa. ;) Toto leto počasie prialo mimoriadne a tak mať voľno neznamenalo automaticky, že je zlé počasie. Keďže pri tejto túre mi vyhovovala možnosť neskoršieho štartu tak bolo rozhodnuté... N

Pred časom som sa pokúšal dostať na Piz Corvatsch hrebeňom priamo od hornej stanice lanovky Furtschellas, na vrchol som sa nedostal, musel som zliezť naspäť dole. Už vtedy ma ale zaujal vedľajší hrebeň - vyzeral, že by mohol pustiť, na pohľad to nebolo zlé. A hrebeň končil priamo na vrchole. Začiatkom sezóny som tomu dal šancu. Ako už je zvykom, som nebol schopný cez voľný deň skôr vstať a niekde sa presúvať autom, a tak som zvolil túto túru, na ktorú sa dalo vyraziť priamo z Rosegu. Najprv som sa po značkovanom chodníku prehupol cez Fuorcla Surlej, a poto

Piz Bernina so svojím výstupom cez Biancograt patrí medzi najobľúbenejšie výstupy Východných Álp. Krásny, ale náročný hrebeňový výstup na jedinú východnú štvortisícovku je preto každoročne vyhľadávaný množstvom ľudí tej najrôznejšej výkonnosti. Ako vyzerá nástup na Biancograt, to som sa vybral obzrieť aj preto, lebo toto extrémne teplé leto je časom veľkých zmien v ľadovcových oblastiach Álp. Nešťastie na Marmolade, uzatvorené výstupové trasy na Matterhorn a Mont Blanc sú len nevyhnutným dôsledkom zmien, ktoré sa dejú stále rýchlejšie.

3.7.2022 Nedeľa, áno presne ten deň čo sa urval ľadovec na Marmolade. Žeby horúco? Ale pekne poporiadku. Minútky pred ôsmou zjazdujem z Rosegu do Pontresiny. Mám na sebe všetko, čiže rukávy, termotričko, šuštiačku. Hneď v Pontresine si ju dávam dole, vyzerá, že bude teplo. Prvé stúpanie na passo Bernina je pohoda na zahriatie, vietor mám dobrý a tak za hodku a pár minút som hore. Nezastavujem nemám prečo a hneď sa púšťam do zjazdu. Stojím až na semaforoch. Trikrát sakra. Do Tirána prichádzam až cca dve hoďky po štarte. Ten zjazd mi aj so semaformi nie

Švajčiarsko - Engadin - St.Moritz - Julierpass Vyrážam priamo od hostinca La Veduta, prvý raz túto sezónu som zaparkoval na tomto mieste. Cieľ dnešného dňa je nejasný, prvý výšlap smerujem do sedielka cez ktoré sa chodí napríklad aj na Piz Coluonas, po krátkom výšlape nasleduje zjazd na pásoch ku jazeru. Ozaj ako sa darí vašim zjazdom na pásoch? Je to veľmi dôležitá technická súčasť aktivity zvanej aj Skialpinizmus, samozrejme s porozopínaními topánkami akurát pätku odporúčam dať si do rovnej polohy ;) ... veru Skialp to nie je len výskanie v prašane

Švajčiarsko, Engadin, St.Moritz, Julierpass Piz Laviner nie je ničím výnimočný kopec, nie je dominantným ani najvyšším v okolí. Snáď jeho poloha na trase Graubunden Haute Route mu dáva aspoň trošku nádych nejakej dôležitosti. Napriek jeho "obyčajnosti" bol tento kopec jedným z mojich hlavných cieľov tejto zimnej sezóny. Pozeral som sa na neho totiž 10 rokov a tesne pred ním bola hranica môjho dosahu z Julierpassu. Nikdy sa mi nepodarilo zájsť ďalej a vystúpiť až na jeho vrchol napriek tomu, že nejaké pokusy tu už aj boli ale skončili kôli poča

Švajčiarsko, Engadin, St.Moritz, Julierpass Piz Laviner nie je ničím výnimočný kopec, nie je dominantným ani najvyšším v okolí. Snáď jeho poloha na trase Graubunden Haute Route mu dáva aspoň trošku nádych nejakej dôležitosti. Napriek jeho "obyčajnosti" bol tento kopec jedným z mojich hlavných cieľov tejto zimnej sezóny. Pozeral som sa na neho totiž 10 rokov a tesne pred ním bola hranica môjho dosahu z Julierpassu. Nikdy sa mi nepodarilo zájsť ďalej a vystúpiť až na jeho vrchol napriek tomu, že nejaké pokusy tu už aj boli ale skončili kôli poča

Švajčiarsko, Engadin, Albulské Alpy, Madulain, Escha, Keschhütte Po včerajšom okruho okolo Keschu opäť štartujem ráno z Madulainu (1700). Bezplatné parkovisko pri vlakovej stanici, pár metrov s lyžami v ruke a už šlapem po tvrdom zamrznutom rannom snehu. Smrekovcový les, a výšlap známy z predošlého dňa. Postupujem rýchlo a nezdržujem sa fotením. Priamo dolinou až do sedla Porta Escha (3007m). Zastávku na chate som tieto dva dni nestihol. V sedle je úsek s reťazami, stopa je dobrá, lyže idú na chrbát bez toho, že by som batoh dával dole, nezdržujem sa a plyn

Švajčiarsko, St.Moritz, Albulské Alpy, Madulain, Piz Kesch Madulain (1700 m) vlaková stanica, bezplatné parkovisko. Štartujem na lyžiach hneď za prvými domami, aj keď túto zimu je snehu pomenej. Rovnako sa mi pri návrate podarí súvislý zjazd až dole. Najskôr výstup smrekovcovým lesom. Tvrdý firn umožňuje ísť čo najviac priamo hore. Pri Alp Dadour lesík končí a traverzujem do doliny. Tou pokračujem najprv mierne okolo ďalšej usadlosti Alp Dadains až do záveru dolinky. Tu sa terén začína pristrmovať a ja rýchlo naberám výšku po tvrdej, miestami ľadovej

Bivio je prvá obec za Julierpassom v smere do Churu. Je to taká chudobná príbuzná honosného a svetoznámeho St. Moritzu. Nachádza sa tu dokonca aj malé lyžiarske stredisko kde sú len kotvové vleky, žiadna sedačka. V stredisku ale zato majú dobré svahy pre slabších lyžiarov a oproti Moritzu aj pri prevládajúcom SZ prúdení chytajú lepší sneh, a hlavne viac snehu. Parkujem asi kilometer pod Biviom pri autoservise Giovanotti. Je tu možno 15 miest na parkovanie a vraj aj cez týždeň sa tu dá v pohode parkovať. Podľa kamaráta Maura, ktorý je veľkým skialpovým zna

Na Julierpasse vládne dlhé obdobie pekného počasia. Vyrážam od auta s tým, že ma čakajú tvrdé, rozbité a rozlyžované snehy, ale zase aj natiahnuté stopy by mali byť rýchle... Už po prvých metroch ale prekvapený konštatujem, že je asi 20 cm čerstvého snehu. Včera v Rosegu spadli asi dva centimetre. Pri severozápadnom prúdení sa to tak stáva... Nemám jasný cieľ, rozhodujem sa pozrieť dozadu až za chatu Jenatsch, a tam podľa podmienok uvidím čo ďalej. Fuorcla d´Agnel je vyfúkaná, takmer bez snehu. Pri zjazde v smere na Jenatsch kľučkujem pomedzi kamene.

Fuorcla Sella bola pre mňa dlhé roky tabu. Na ľadovec som nechodil a iných cieľov bolo na okolí dosť. Všetko sa zmenilo minulú zimu, keď som sa tam konečne odvážil pozrieť. Nebezpečné trhliny som nenašiel a prešmykol som sa za sedlo do dovtedy pre mňa nepoznanej oblasti. Aj preto pre Fuorclu Sella u mňa prischla metafora s Aliciným zrkadlom a krajinou zárakov... Táto zima zatiaľ prebieha diametrálne odlišne od tej predošlej. Namiesto sneženia je stále pekne, čo síce stabilizovalo snehovú pokrývku, ale všeobecne snehu stále veľa chýba, niekde aj metre... P

Švajčiarsko - Engadin - St.Moritz - Val Roseg - lyžiarske stredisko Corvatsch Po predošlých dvoch dňoch, keď som prešliapaval stopu a robil prieskum na oboch stranách masívu Corvatschu, dnes prišiel pokus konečne to zokruhovať. K tomuto rozhodnutiu som dospel po veľmi dôkladnej úvahe, vychádzajúcej z aktuálnych podmienok. Snehu je pomenej, nedá sa ešte všetko a tento okruh som na lyžiach ešte nikdy nešiel, a tak motivácia nechýbala. Dni sú ešte pomerne krátke, aj keď o hodinu dlhšie ako doma na Slovensku. Plán bol použiť včerajšie stopy, trošku natiahnu�

Začiatok zimy nie je rozpačitý iba na Slovensku, ale ani v Engadine to stále nie je to, na čo sme zvyknutí... Je síce pravda, že už bolo aj horšie, a to nie raz za posledné roky, ale tak... Stále sa čaká na ďalšiu, lepšiu nádielku. Pozitívne je to, že podnikať túry sa dá a na šliapača odchovaného tvrdými tatranskými podmienkami tu čakajú aj tieto dni kvalitné možnosti. Z Val Rosegu sa dá vyšliapať na Fuorcla Surlej a bez väčších problémov aj zlyžovať. Žraloci samozrejme číhajú... Hore na Corvatschi sa veci dajú tiež robiť, ale ako už je zvyko

Horný Engadin, hranica s talianskou Val Malenco, Val Roseg, Val Fex, Švajčiarsko, St. Moritz. Chcelo to veľa rokov a ešte viac prieskumných túr, kým som dostal šancu odvážiť sa na takéto túry. Zo základného tábora vo Val Rosegu som vyrazil o deviatej ráno, čo na mňa bol mierne skorý štart. Niekomu by sa to zdalo neskoro, ale ja som zasa v túto hodinu už bol schopný ísť bomby a o dve hoďky som strhával pásy po prvom výšľape. Miesto pri skalnom mužíkovi vysokom cez meter som už opisoval v predošlých článkoch. Je to dôležitá križovatka na hrebeni medz