Swiss bike Epic: Fuorcla digl Ducan 2666m.

Jedno krátke video a cieľ bol jasný: Ducanfurgga alebo Fuorcla Ducan je 2666m. vysoké sedlo v horách medzi Bergunom a Davosom vo Švajčiarskych Alpách. Rozhodnutie či použiť auto padlo tiež pomerne ľahko: načo sa budem cez vzácny deň voľna voziť autom keď môžem bajkovať? Ono je predsa jasné ktorú z týchto aktivít mám radšej...

Vyrazil som z Val Rosegu niečo po ôsmej, po cyklotrase medzi Samedanom a La Punt som trochu klučkoval ale potom už nasledovalo asfaltovanie na Albulapass. Z neho zjazd dole do Bergunu. Dole to šlo rýchlo a tak celkový presun nevyznel až tak nevýhodne. 

V Bergune nachádzam vlakovú stanicu a napájam sa na cestu ktorú som si naštudoval predtým na mape. Ňou sa dostávam dlhým stúpajúcim traverzom až do Val Stugl. To už je dolina ktorá ma dovedie až do Fuorcly Ducan. Najprv však dlhé stúpanie. Dlho idem najľahší prevod. Našťastie som na jar tunningoval a jazdím 32x50.

Prichádzam ku chatkám, tečie tu voda. Tankujem. Nestretávam nikoho. Výhodou tejto doliny je, že umožňuje pomerne veľkú časť ísť na bajku. Tlačenie ma čaká až v závere. Vôbec to nebolo až tak veľa. Stretávam aj pár turistov. Samozrejme dôchodcovia.

V sedle si vychutnám výhľady a teším sa, ako rýchlo sa mi tentokrát podarilo môj cieľ uskutočníť. To video, čo ma sem naviedlo som videl celkom nedávno...

Po chvíli fotenia sa púšťam do zjazdu. V hornej časti ešte musím párkrát zosadnúť, ale potom to už ide parádne. Zastavujem iba kvôli fotkám. Parádny zjazd, ktorý je možné vychutnať si aj na hardtaile. Obzvlášť musím vyzdvihnúť úsek v spodnej časti, vedúci už v lese. Chuťovka.

Prichádzam do Sertig dorfli. Bol som tu pred dvomi rokmi. Išiel som vtedy opačným smerom smer Sertigpass. Mojím plánom je napojiť sa na pokračovanie Davos Epic trailu. Tabuľka ale žiadna, a tak prešvihnem stúpanie. Nevadí, vracať sa už nebudem a s trochou improvizácie traverznem spodnejším variantom až do dedinky Monstein, kde sa na Epic opäť napojím.

Túto časť som už raz išiel spolu s Mirom a Borisom (Albula Haute route). Mali sme vtedy naponáhlo. Tentokrát na tom nie som ináč. Znervózňujú ma aj olovené mraky. Mrholí. Pálim teda čo to dá. Do cieľa mám ešte ďaleko.

Záverečný trail okolo Jenisbergu až do Filisuru si však vychutnám aj v rýchlosti. Je to naozaj veľmi pekné jazdenie. Fotiť som už ale nestihol. Foťák vyťahujem iba pri viadukte, ktorým vedie moja trasa. To ako tu Švajčiari dokázali na viadukte urobiť prepojenie turistického chodníka, je naozaj chvályhodné. A bajkeri? Samozrejme, že môžu, aj keď iba peši popri bicykli. Vôbec nevadí, teším sa, že tu hľadajú ako sa dá a nie nedá...

Krásny trail končím vo Filisuri. Tu končí aj oficiálna trasa Epicu. Odtiaľto ma teraz čaká asfaltovanie naspäť do Rosegu. Dážď ma obchádza, mám šťastie. Stúpanie až na Albulapass má 1000 výškových metrov. 

Do Rosegu prichádzam po 11:35 hod. od štartu. Prešiel som 143 kilometrov a nastúpal 4239 metrov. 

Mapka nižšie na Strave. Čas na nej je čistý čas pohybu.

A tu je to spomínané video ktoré ma inšpirovalo: