Švajčiarsky národný park: Val Cluozza a pokus o Piz Quattervals

Švajčiarsko - Engadin - Zernez - Švajčiarsky Národný park

Vo švajčiarsku je ich jediný národný park pojem, však ostatne u nás sú VT pojmom tiež... V knižke o ňom som sa dokonca dočítal, akí sú pyšní na to, že tento park patrí medzi najlepšie chránené NP na svete. Národné parky tam boli rozdelené do kategórií podľa stupňa ochrany... Hmm, ktovie do ktorej by boli zaradené tie naše, kategória lunapark tam uvedená nebola. V každom prípade viac o tomto parku sa dočítate v odkliku na článok dole.

Zaparkujem na odstavnom pruhu pri ceste, len pár kilometrov od Zernezu v smere od St. Moritzu. Najprch chvíľa po asfaltke, neskôr po štrkovej ceste a nachádzam odbočku na značkovaný chodník. Teoretická príprava sa vyplatila. Stúpam krásnymi serpentínami v hustom, prevažne smrekovcovom lese.

Prichádzam na križovatku, odbočujem vľavo. Niekde v týchto miestach začína samotný národný park. Vyblednutá tabuľa, označujúca jeho hranicu, okrem iného hovorí, že v parku si psíčkari na svoje neprídu ani s vodítkom... A potom tie už známe klasické pravidlá o lesných plodoch, neskracovaní chodníčkov a pod...

Po traverze s výhľadmi na Zernez prebehnem popri chatke s názvom Bellavista a čoskoro sa už zarezávam traverzom do Val Clouzza. Táto dolina je srdcom celého parku. Pri pohľade na kaňon tvoriaci záver doliny pochopím, prečo túto dolinu bolo v minulosti tak obtiažne hospodársky využívať a prečo je vstup do nej taký obtiažny...

Po zostupe dole do údolia nasleduje ešte krátke stúpanie na druhej strane ku Chamanna Clouza. Táto chata je v podstate jedinou chatou v celom údolí a slúži ako východisko na túry do okolia. Jedinou možnosťou na turistiku v parku sú značkované turistické chodníky. Ani s vodcom sa nesmie chodiť nikde mimo nich.

Na chate sa len krátko občerstvím a pokračujem ďalej. Mojím plánom je Piz Quattervals v mape vyznačený modrou značkou. Na chate ma ani nenapadlo sa pýtať na cestu, z rozprávanie som vedel, že sa na tento kopec chodí...

V doline odbočujem na modrú značku a začínam stúpať dolinkou Valletta smer Piz Quattervals. Stretávam chlapíka celého v zelenom ako s ďalekohľadom pozoruje protiľahlý svah zrejme strážca.potom už nestretnem nikoho.

Rýchlo naberám výšku, vystupujem nad pásmo vegetácie. Modrá značka sa stráca, ďalej ma vedú len skalní mužíci. Prichádzam pod vrcholovú pasáž. Z viacerých miest sa ozýva zvuk padajúceho kamenia. Mužíci končia a s nimi aj stopy po ľuďoch. Nie je vôbec jasný smer výstupu. Nenachádzam žiadne stopy. K vrcholu, ktorý je v zákryte vedú dva výrazné suťovinové svahy. Suť je to pohyblivá a pri pohybe ňou spúšťam menšie lavínky. S takouto situáciou som nerátal, bol som presvedčený že hore ma dovedie značka. Po chvíle hľadania stôp sa nakoniec rozhodujem pre výstup jedným z dvoch suťovinových svahov vedúcich ku vrcholu. S pomocou paličiek ťažko vystupujem hore pohyblivým svahom. Je mi jasné, že tadiaľto hlavný smer výstupu nevedie, nenachádzam žiadne stopy. Svah končí asi 100v.m. pod vrcholom strmým žľabom. Je tu námraza a starý sneh. Otáčam sa... dnes to bude bez vrcholu. 

Pri zostupe fotím a vychutnávam si samotu v parku :) Na chate sa opäť zastavím. Teraz tam už je chatár, ktorého som ráno nestretol. Viem z počutia, že je aj horským vodcom. Ukazuje mi fotku s nákresom výstupu aj zostupu a vysvetľuje mi kadiaľ vedie trasa výstupu. Nie je to v teréne nijako označené... Nuž je tu pekne, odchádzam so slovami, že aspoň mám dôvod vrátiť sa  znovu...

Celý výlet mi trval 9:40 nastúpal som 2540 v.m. a prešiel cca 26km

Martin Bartoň