Skialp St. Anton: Östliche Eisentäler 2753m.

          Posledný deň akcie je už naše šliapacie družstvo značne vyšťavené, ale pokúsime sa využiť ho naplno. Poslúchneme radu domáceho borca Andiho a za pekného počasia sa vyvezieme lanovkou a sedačkou na vrchol lyžiarskeho strediska Sonnenkopf. Za vyše tisíc výškových metrov zaplatíme 12 éčiek a vďaka tejto umelej pomôcke sa dostávame aj na šiesty deň na lyžiach opäť do hry - do hry o krásne vrcholy a ešte krajšie zjazdy. Teplé počasie nám síce urobilo menší škrt cez rozpočet, ale zase na druhej strane nás aspoň "pekne" opálilo a videli sme kde sme boli.

Vysadáme zo sedačky a nažhavení sa púšťame k okraju hrebeňa, tu by sme mali vidieť stopy v smere našej túry. Problém je, že sú tam stopy, veľa stôp, vedú však dvoma rozličnými smermi. Kamaráti ma posielajú spýtať sa vlekára do hornej stanice sedačky. On bude určite vedieť. Smola - nevedel. Tých vyše sto kíl u mladého chlapca ľahko prezradilo, že nemáme podobné záľuby. Jediné na čo sa zmohol bolo: "Tadiaľto išlo krátko pred vami veľa ľudí!" a ukázal na stopu vedúcu dole do traverzu.

Nechal som sa zlákať pohodlnejšou stopou, presvedčil som aj ostatných. Trošku sme si zatraverzovali, aby sme zistili, že sme zle... Aby sme sa nemuseli vracať naspäť, tak si to namierime strmým svahom rovno hore. Na lyžiach to ide ešte dobre, ale strmý úsek napeši sa už veľmi borí - výsledok teplého týždňa.

Dostávame sa do sedla pod Ammaisespitze a tu sa nám otvára úžasný pohľad na náš dnešný cieľ a hlavne na krásnu dolinu plnú snehu a úplne mimo lyžiarskeho strediska. Hotový raj pre tých, čo si radi šliapnu aj do kopca. Lyžujeme dole žlabom, ktorý prechádza do širokých vysnežených plání. "Tak takto vyzerá zlá sezóna v Rakúsku!" pomyslím si ironicky a nedá mi to neporovnať so sezónou v Tatrách.

Teplota nehrá s nami a dole je sneh už odmäknutý. Hang, ktorým sa chystáme vystúpať na vrchol Eisentalera je však orientovaný na sever a tu sú podmienky výrazne lepšie. Po dlhšom zvažovaní sa predsa len rozhodujeme pokúsiť o výstup. Začíname stúpať a kvalita snehu dáva zapravdu Petrovmu rozhodnutiu. Ide nám to dobre, blížime sa k vrcholu, keď v tom zazrieme nasúvať sa od západu veľkú masu oblakov. Ešte chvíľu stúpame, už vidíme vrcholový kríž, ale prudko sa kaziace počasie nás núti otočiť sa. Už za sneženia strhávame pásy a rýchlo dole. Čaká na nás zjazd neznámou dolinou...

Detailom zostupu sa radšej vyhnem, ale predsa len, extrémne teplé počasie posledných dní zanechalo v nižších polohách svoje stopy. Nebola to náhoda, že sme tam v ten deň nikoho nestretli. V každom prípade: pri zjazde spod kopca po prejazde prahom doliny traverzujte vpravo a dole v doline sa tiež držte na pravom brehu. Cesta vás zavedie až do Klösterle.

Takže Eisentaler! Vidíme sa o rok!

M.Bartoň