Naturpark Ela - Dolomity Graubündenu

 Z Engadinu sa do prírodného parku Ela dá dostať rýchlo. Stačí sa prehupnúť cez cestné sedlá Julierpass alebo Albula a môžete vyraziť na túru. Auto som zaparkoval na jednom z viacerých vhodných miest na Albulapasee. Ďalej už pokračujem na bajku, cesta z Albuly do Predy je úzka a hlavne nebudem mať dole problém ako vyriešim parkovanie. A že budem musieť pri návrate ešte na bajku dať 500 v.m.? Nevadí, veď na Everestingu ich bolo vyše 10000 :)

Zjazdujem dole, prechádzam cez Predu a z cesty odbočujem až v osade Naz. Ľahko nachádzam značku a pri vjazde do lesa zosadám. Chodník už nie je zjazdný, bajk ukrývam v lese, zamykám prezúvam, prezliekam a ďalej už peši. Nepotrebné veci ostanú v igelitke pri bajku.

Čaká ma približne 1100 výškových metrov dolinou Mulix a neskôr dolinou Tschitta až do rovnomenného sedla s výškou 2830 metrov. Prechádzam najprv krásnym borovicovo-smrekovcovým lesom, neskôr pasienkami a záver už tvorí nehostinná štrková krajina. Počas celého dňa stretávam iba zopár ľudí...

V sedle sa mi konečne otvorí výhľad na majestátny Piz Ela ktorý dal názov celému prírodnému parku. Zaujímavosťou je, že je to vápenec, pričom ešte v dolnej časti doliny po ňom nebolo ani stopy...

Dnes nemám v pláne pokúšať sa o výstup, popoludní sú hlásené búrky a urobím iba prieskum. Som v týchto končinách prvý krát a vychutnávam si nové pohľady. Prejdem cez sedlo Tschitta a schádzam ku dolinke s jazerami. Odtiaľ ma čaká výstup do sedla Ela. Tu sa mi otvárajú opäť nové výhľady. Na prvý krát sa ich neviem nabažiť. Traverzujem smerom pod stenu kadiaľ by mala viesť normálka na Piz Ela.

Chvíľu pozorujem a fotím obrovský masív Piz Ela. Je to vápenec, a veľmi sa podobá na kopce v Talianskych Dolomitoch. Urobím fotky a v duchu už plánujem taktiku na vrcholový pokus... ktovie kedy sa podarí...

Po návrate do sedla Ela sa rozhodujem čo s načatým dňom. Počasie zatiaľ drží na rozdiel od predpovede a tak sa rozhodnem pobehnúť ešte na neďaleký kopec s úsmevným názvom Pizza Grossa. Predpoklad sa naplní a po hrebeni sa pekna a rýchlo dostanem hore. Za odmenu mám parádne výhľady... Zostúpiť sa rozhodnem hrebeňom smerom ku jazerám, trošku zariskujem ale pustí to a podarí sa mi pekný okruh ktorý uzavriem v dolinke s jazerami kde sa opäť napojím na chodník.

Pri jazere využijem možnosť občerstviť sa a na chvíľu sa ponorím do studenej vody. Osviežený mierim naspäť.

Po značke sa vraciam do sedla Tschitta. Obloha sa vyčistila. Búrka neprišla. Fotky sú krajšie a čistejšie ako zrána. Čaká ma dlhý zostup ktorý ale vďaka palicovej technike až tak moc nebolí...

Pri bajku som ešte pred piatou tak ako som plánoval a niečo po šiestej už pijem colu v malom hostinci v sedle Albula. Hlavou sa mi už premieta plán ako by som sa mohol pokúsiť o výstup na Piz Ela... možno raz

Počas tejto túry som nastúpal cca 1800 v.m. + pri návrate 500 v.m. na bajku.

Martin Bartoň