Cez Val Chamuera do Livigna

Švajčiarsko - Taliansky okruh, Engadin / Livigno

Z Val Rosegu kde mám základňu zjazdujem  do Pontresiny, odtiaľ cyklochodníkmi do La Punt. Tu sa začína stúpanie do Val Chamuera. Štrková cesta je takmer prázdna oproti tej v Rosegu, na jej konci totiž turistov nečaká žiadna reštaurácia s obrovským dezertovým bufetom.

Dolinu po oboch stranách lemujú strmé zrázy porastené borovicami. Nádherné a divoké miesto. V týchto miestach sa zachoval krásny les predovšetkým preto lebo tie strmé svahy sa na pasenie nedali využiť.

Val Chamuera sa vo svojej hornej časti otvára, zrázy sa zmierňujú a pasienky už začínajú všade naokolo. V týchto miestach sa nachádza veľká usadlosť Serlas ktorá kedysi zrejme slúžila pastierom. Aj dnes je ale plne funkčná.  Ešte tesne pred ňou ale odbočím strmo doľava a z Chamuery sa takto dostávam do doliny Lavirun.

Cesta tu strmo prechádza hustým limbovým lesom, tabuľa hlási: prírodná bezzásahová rezervácia. Je to pekné, že sa tu tento les zachoval a tak človeku dáva možnosť si predstaviť ako to tu vyzeralo ešte niekedy pred tou pastierskou kolonizáciou...

Vchádzam do doliny Lavirun, nad lesíkom už začínajú pasienky, prechádzam okolo starých kravínov a ako sa terém pristrmuje začínam tlačiť. Chodník sa tu stráca, iba občas natrafím n aprť prešlapanú kravami, občas mi tyčka so značkou dá vedieť že idem správne. 

 Ako sa blížim hore ku hrebeňu ktorý oddeľuje Livigno od Engadinu tak krajina je stále vyschnutejšia a erózia väčšia. Tie stáročiá pasenia tu zanechali hlbokú stopu a to vyklčovanie pasienkov bolo dokonalé, nikde nerastie ani malý kríčok... Ako som už v minulých článkoch spomínal, ten pastiersky spôsob využívania krajiny práve v Livignu viedol v minulosti ku silnej erózii a obyvatelia tejto uzavretej vysoko položenej doliny sa z nej chceli vysťahovať až sa možnosti uživiť sa pasením prudko znížili. Práve v tom čase ich panovník v obave aby opustenú dolinu na hranici so švajčiarskom neobsadili obyvatelia susedného štátu im udelil výnimku a nemuseli platiť dane... Odvtedy Livigno zostalo zónou kde obyvatelia neplatia dane...

Až potom niekedy neskôr prišiel turizmus a z tejto chudobnej doliny sa stal lyžiarsko-bajkerský turistický raj. Je to ideálny príklad ako práve vďaka turizmu sa do krajiny môžu opäť vraciať lesy a príroda ktorú turisti vyžadujú... Pasenie síce ostalo zachované ale počty dobytka sú len zlomkom toho čo bolo niekedy...

Vychádzam s bajkom až na hrebeň neďaleko fuorcly Lavirun, trošku spravím prieskum a povozím sa po "púšti" podarí sa mi z nadhľadu odfotiť nový trail do Val Chaschauna o ktorom som už písal (odklik dole).

Zjazd do Livigna z Fuorcla Lavirun je trošku divoký. Najprv hľadám chodníček, a musím občas zosadnúť, neskôr ho nachádzam a odmenou za tlačenie je mi parádny zjazd cez Val Federia až dole do Livigna. Opäť zažívam ten klasický kontrast keď hore som zdiaľky zazrel dvoch ľudí a hlavná ulica s obchodmi v Livignu praská vo švíkoch...

Pri návrate sa rozhodnem po dlhšom čase vytlačiť bajk cez Passo Stretta do Val de Fain. Je to drina, miestami musím niesť bike na chrbte ale ten zjazd potom mi je odmenou. Alpské túry sú jednoducho o všestrannosti a flexibilite. Návratom do Rosegu tak ukončím okruh, ktorý mi opäť aj po toľkých rokoch ukázal niečo nové a zaujímavé...

Martin Bartoň