Berninské Alpy: Podkova Chambreny 3606m.

Švajčiarsko, Berninské Alpy, St. Moritz, Pontresina, Berninapass

Piz Chambrena 3606m. Kto o ňom kedy počul? Tento parádny kopec má to šťastie, že davy sú odklonené na Berninu a Palú, a tak fajnšmeker má šancu byť celý deň v horách úplne sám.

Na ten hrebeň som pozeral sedem rokov. Pri prejazde cestným Berninapassom, cez ktorý vedie v lete cesta z Pontresiny do Livigna a Tirána, som mal vždy problém sústrediť sa na cestu a vykrúcal som hlavu smerom hore.

Myšlienka na hrebeň vznikla už počas mojej prvej zimy v týchto horách, počas skialpovej túry do sedla Chambrena. Dozrievalo to však veľmi pomaly. Definitívny zlom nastal, až keď sa mi dostal do rúk výberový sprievodca, kde bolo pár strohých informácií o hrebeni. 

Pred dvomi dňami sa mi podarilo v protismere oproti plánu vystúpiť na Piz Arlas. Naštudoval som si tak veľkú časť hrebeňa, zistil, že to pôjde aj smerom dole a čo bolo najdôležitejšie, vyliezol som a aj bezpečne zliezol miesto pod vrcholom Arlasu, kde je zlaňák označený aj v sprievodcovi (3a)... Takto bolo jasné, že vyrazím bez lana.

Od auta zaparkovaného pri ceste pod Berninapassom vyrážam 10.07. približne o pol desiatej. Mohlo by sa to zdať neskoro, ale nie je. Vzhľadom na to, že za predošlé dva dni mám v nohách slušné túry, potreboval som vyraziť oddýchnutý a vyspatý.

Idem úplne naľahko. V teniskách dynafit Mountain speed sa dá slušne zaliezť, ale aj pobehnúť. V ľahkom batohu mám špeciálne mačiatka na tenisky, ľahký hliníkový čakan, bundu Karpos Liskamm, nejaké tekutiny, zo dve tyčinky, malý foťáčik so statívom a samozrejme karbónové paličky, ktoré ocením pri nástupe, ale hlavne neskôr pri zostupe. Ako tutovka na zateplenie sú v batohu aj dve vrecúška Karpos Airbag, šušťiačka aj nohavice, 2x100 gramov.

Pri nástupe na samotný hrebeň prejdem popri Lago Bianco, ktoré je vlastne priehrada, a naberiem výšku smerom k sedlu Caral. Tesne pod ním ale už odbočím doprava a dostanem sa na hrebeň. Odteraz už budem na hrebeni prakticky až do konca, kým nezostúpim späť k jazeru. Hneď na začiatku ma čaká strmý výšvih. Terén je rozbitý a ja si musím starostlivo vyberať trasu, aby som s niečím nezletel dole.

Po šťavnatom výšvihu sa už dostanem na miernejšie časťi hrebeňa. Preliezačky a obliezačky sú to ale výživné. V hornej časti prichádzajú ďalšie kľúčové miesta. Niektoré vežičky musím obliezať. Vybrať správnu trasu a nezletieť s nejakým voľným kameňom do doliny sa stáva hlavnou úlohou dňa.

Takto sa pomaly prebojujem až na vrchol Piz Caral. Tak, a prvý úsek mám za sebou. Trošku vydýchnem, pofotím, niečo natočím a rýchlo ďalej. Čaká ma ostrý hrebeň do sedla Chambrena. Už zakrátko zisťujem, že presne hrebeňom to nepôjde, našťastie ma to púšťa obliezť z južnej strany. Terén je tu veľmi rozbitý a veru občas mám strach, že čo keď to nepôjde ďalej?

Našťastie sa mi nakoniec podarí poobliezať všetky vežičky a prichádzam do sedla Chambrena. Na skialpoch som tu bol asi pred šiestimi rokmi... Dobre si obzerám prípadné možnosti ústupu z hrebeňa, nevyzerá to dobre no ja dúfam, že všetko pôjde podľa plánu.

Zo sedla ma čaká hrebeň stúpajúci až na vedľajší vrchol Chambreny (3603 m). Darí sa mi rýchlo napredovať, až kým neprídem pod strmú vežu. Stena asi takých 10 metrov. Napravo priepasť. Pozerám poriadne, kadiaľ by som sa do tej steny pustil, nevyzerá to moc lákavo. Hodím ešte kontrolný pohľad naokolo a vľavo na hrebienku, vybiehajúcom z vrchola veže, zbadám v diaľke mužíka. Ťažké rozhodovanie. Idem to preskúmať. Terén tu nie je príjemný, ale tá expozícia je oveľa kľudnejšia, ako keby som sa pokúšal vyliezť priamo hore.

Po hodnom kuse traverzovania a následného lezania hore (miestami trojkovým terénom) sa opäť dostávam na hrebeň. Nedá mi to a vraciam sa kúsok naspäť až na vrchol spomínanej veže. Pozerám dole, stena je to kolmá, zvrchu sa zdá aj oveľa strmšia ako zdola. Som rád, že sa mi to podarilo obliezť, teraz ma už hádam nič nezastaví. Všetky ďalšie problémiky vyriešim a o chvíľu som už na vrchole Chambreny.

Teším sa. Konečne zo mňa napätie opadlo. Teraz by mi už nič nemalo brániť v dokončení celého hrebeňa podľa plánu. Na ľadovci vyťahujem mačky a do ruky ide čakan. Opatrne sa presúvam na hlavný vrchol. Aj keď som na okraji ľadovca, nejaké trhliny sa pod snehom črtajú.

Výhľad z halvného vrcholu na Piz Palú sú úžasné. Ako keby som bol vo vrtuľníku rovno nad výstupovou trasou. Pozorujem množstvo ľudí vracajúcich sa už z vrcholu. Ja dnes na mojej trase nestretávam nikoho...

Zostupujem po ľadovci smerom ku Piz Arlas. Tu opäť začne skalný hrebeň. Tu som sa presne predvčerom otočil pri pokuse z druhej strany. Na ľadovci sa črtajú nepríjemné trhliny, a tak idem úplne po kraji. Tam kde sa dá už radšej vybehnem na skalný hrebienok.

Konečne Piz Arlas. Mačky aj čakan idú naspäť do batohu a ku slovu prichádza foťák so statívom. Pokúšam sa natočiť najaké zábery presne tak, ako som si to už dopredu naplánoval. Celkovo ma točenie stojí asi 40 minút času, ale ten som si vďaka rýchlemu postupu našetril...

Zostup strmým hrebeňom mám ešte v živej pamäti. Však som tadeto išiel predvčerom... A napriek tomu sa mi podarí na kľúčovej obchádzke v dolnej časti zablúdiť... Netrafím presný smer... Ale nevadí, dostávam sa naspäť na hrebeň a všetko je ok. Celý tento masív je jedno obrovské bludisko. Jediným značením sú občasné mužíky.

Až budete pozerať video: na tých najstrmších úsekoch sú nity. Expozícia tu je veľká a strmá stena končí až dole na ľadovci. Hrebeň zaistili vodcovia, ktorí ponúkajú túru na Chambrenu ako alternatívu voči Piz Palú. Ich trasa ale vedie z Diavolezzy a naspäť na Diavolezzu.

Pri zostupe už musia opäť výrazne pomôcť paličky a odľahčiť tak boľavým kolenám.

Je to úžasný pocit, keď sa človeku po rokoch pozerania na daný cieľ túra podarí...

Celá túra vrátane zastávok mi trvala 7:40 hod. Nastúpal som podľa hodiniek 1800 v.m.

Vychutnajte si video a fotogalériu. Mám pocit, že lepšie to už nebude...

Martin Bartoň